Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyhlásila rok 2015 za Medzinárodný rok pôdy. Cieľom tohto kroku je zvýšiť pozornosť a chápanie významu pôdy s cieľom zaistiť potravinovú bezpečnosť a umožniť ekosystémom, aby mohli plniť svoje základné funkcie. Medzinárodný rok pôdy (The International Year of Soils) schválilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 7. februára 2014 a FAO ho slávnostne vyhlásila 5. decembra 2014 v Ríme pri príležitosti Svetového dňa pôdy.
Generálny riaditeľ FAO José Graziano da Silva zdôraznil, že pôda je základ rodinného poľnohospodárstva. Upozornil, že aj keď pôda má životodarný význam, ľudia na ňu často zabúdajú. "Mnohoraký význam pôdy si často neuvedomujeme. Pôda je naším tichým spojencom pri zabezpečovaní potravín," vyzdvihol. Poukázal aj na dôležitú spojitosť medzi pôdou a rodinným roľníctvom, či farmárčením. "Musíme podporovať rodinné roľníctvo s cieľom podporovať pôdu," uviedol. Ohrozovaná je rozrastaním miest, výrubom lesov, nadmerným využívaním, znečisťovaním, nadmerným spásaním a klimatickými zmenami.
Medzi špecifické ciele Medzinárodného roku pôdy podľa FAO patrí upriamenie pozornosti občianskej spoločnosti i popredných predstaviteľov jednotlivých štátov sveta na zásadný význam pôdy pre ľudský život. Ďalej napríklad aj informovanie verejnosti o kľúčovej úlohe pôdy pre potravinovú bezpečnosť, o znižovaní následkov klimatických zmien, o odstraňovaní chudoby a napomáhaní trvalo udržateľného rozvoja. Podpora politikov a činností zameraných na rozvoj a trvalú ochranu pôdnych zdrojov, podpora investícií do pôdnych zdrojov tak, aby užívatelia pôdy ňou mohli disponovať aj udržiavať v dobrom stave - aj to sú špecifické ciele Medzinárodného roku pôdu.
FAO sa zároveň prihovára za rýchle posilnenie kapacít na zbieranie informácií o pôdach a ich kontrole na všetkých úrovniach - národnej, regionálnej a medzinárodnej.
Realizáciu Medzinárodného roku pôdy má zabezpečiť FAO v spolupráci s vládami členských štátov a so sekretariátom Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púští.
V podmienkach Slovenska je potrebné poukázať na problém, vznikajúci so sústavným zaberaním pôdy pre účely výstavby diaľnic, budov či priemyselných areálov. Pôda je totiž nenahraditeľný neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý plní množstvo funkcií.
Základné funkcie pôdy a hlavné požiadavky na racionálne využitie a ochranu pôdy sú definované aj vo Svetovej charte o pôde a Európskej charte o pôde. V ďalších dokumentoch sú definované hlavné ohrozenia pôdy v celosvetovom rámci.
Hlavné funkcie pôdy možno zhrnúť nasledovne:
• produkcia biomasy - ako základná podmienka života človeka a iných organizmov na zemi,
• filtrácia, neutralizácia, transport a premena látok pri ochrane životného prostredia, a to najmä kvality podzemných vôd a potravinového reťazca,
• akumulácia látok – zásobáreň pitnej vody, uhlíka a pod.
• ekologický a genetický potenciál pre biodiverzitu, ktorými pôda zabezpečuje život rastlín a živočíchov a súčasne ochraňuje genetický potenciál týchto organizmov nevyhnutný k životu človeka,
• pôda ako priestorová základňa pre socio-ekonomické aktivity ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, turizmus, výstavba a pod.
• pôda ako zdroj surovín – napr. ílu, piesku, rašeliny a pod.,
• pôda ako kultúrne dedičstvo krajiny - „konzervovaná informácia" o minulosti, pamäť krajiny, archív krajiny (napr. o vývoji klímy a vegetácie – cez poznatky o peľových zrnách v rašelinách, o histórii, o vývoji ľudských kultúr – cez archeologické artefakty...).
V našich podmienkach sa súvislejšie lesy zachovali najmä vo svahovitom teréne a na pôdach s nepriaznivými vlastnosťami pre poľnohospodárske využitie. Tu je však práve väzba les – pôda mimoriadne dôležitá. Pôda „produkuje" stromy, stromy a vegetácia chránia pôdu pred eróziou a spolu plnia pre človeka nezastupiteľné funkcie – najmä z hľadiska regulácie a akumulácie vody v krajine, rekreačného či estetického účinku pre ľudí. Doslova šokujúco pôsobia fotografie krajiny, v ktorej zásahom ľudských aktivít došlo k odlesneniu veľkých plôch. V minulosti to bolo pobrežie Jadranského mora či rozsiahle pláne Číny, v súčasnosti sú to hlavne krajiny Južnej Ameriky a Afriky, v ktorých sa nachádzajú rozsiahle pralesné komplexy, plniace nezastupiteľnú úlohu pri produkcii kyslíka aj ako úložište uhlíka. Bezohľadná honba za ziskom z predaja dreva z tropických pralesov je hazardom, aký si ľudstvo nemôže dovoliť. Ročne poklesne výmera lesov v Južnej Amerike o 4,3 milióna hektárov a v Afrike o 4 milióny hektárov. Naopak v Ázii je ročne novozalesnený 1 milión hektárov pôdy a v Európe okolo 600 tisíc hektárov. Sumárne čísla teda hovoria jasnou rečou: globálne sa rozloha lesov na Zemi zmenšuje, a to alarmujúcou rýchlosťou. Aj preto je Medzinárodný rok pôdy mementom, dôvodom na zamyslenie ale hlavne k zásadným zmenám v myslení a konaní celého ľudstva.
Zdroj: materiály NLC, Forestry Comission UK, foto: internet
