Foto: Ján Slivinský
Ing. Igor Viszlai
Absolvent Strednej lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici v roku 1981, LF VŠLD vo Zvolene. Prvé pracovné miesto od 1983 ako praktikant a následne lesník, neskôr rôzne pozície na úrovni lesnej správy, odštepného závodu až po post generálneho riaditeľa š.p. LSR. Dnes vedúci lesnej správy. Aktívny v oblasti lesnej pedagogiky (od roku 2005), v Slovenskej lesníckej komore (SLsK) a od roku 2010 predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica, zástupca SLsK v komisiách a radách venujúcich sa odbornému stredoškolskému vzdelávaniu v lesnom hospodárstve. Člen Vedeckej rady LF TU Zvolen (2012 – 2016), člen „Lesníckej komisie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie" (2013 – 2016). Spoluautor resp. recenzent odborných publikácií.
V čom sa lesníci previnili?
Okrem úvodnej úvahy, prečo, podstatnejšia je otázka a „preto sa pýtam a je potrebné veľmi rýchlo povedať, aký paragraf akého zákona lesníci pri obhospodarovaní lesov na Slovensku porušujú? To, že „soudruzi někde udělali chybu" pri vyhlasovaní národných parkov by nemalo padať na hlavu lesníkov. Veď preto sa v NP vyhlásili rôzne stupne ochrany, že vyhlasovateľ si bol vedomý, že asi nie všetko je až tak prirodzený les, že je to až prales. Následne sa vydavateľov a redaktorov pýtam ako tretiu otázku, či sú ochotní vytvoriť aspoň podobný priestor vo svojich médiách pre lesníkov, aký vytvorili iniciátorom kampane? "
Až na pár ojedinelých prípadov (TA3, rádio Expres, Rádio Slovensko, Pravda), žiaľ jednostranné informácie vedú k domnienke, že lesníkov nikto nechce počuť s ich názormi. Veľká časť lesníckej pospolitosti sa pýta, prečo sa k téme nevyjadruje Slovenská lesnícka komora (SLsK) , Lesnícka fakulta TU vo Zvolene, štátny podnik LESY Slovenskej republiky či priamo ministerstvo pôdohospodárstva. Žiaľ, musím skonštatovať, že aj keď sa vyjadria, nie je to publikované v takom rozsahu, v akom je podporovaná kampaň. Len pre ilustráciu uvediem, že ak LESY SR, š.p. vydali ku kampani stanovisko, jediná zmienka bola na energie-portal.sk (22.11.2017) – nikde viac.
Celá kampaň je tak typická pre Slovensko, že pokiaľ by to nebolo na plač, tak by sa človek zasmial. Urobiť priam až hysterickú atmosféru na základe poloprávd, neprávd až klamstiev a tým prekryť niečo iné, čo ešte asi len vypláva na povrch. Možno v tom je naozaj najväčšia chyba lesníkov, že si myslia, ako dobre sa starajú o to, aby aj ďalšie generácie mali zelené lesy, ktoré plnia všetky funkcie pre človeka, prírodu, svet..., len si svoju robotu nevedia mediálne predať. No tak medzeru zaplnili iní, ktorí neviem kedy boli naposledy „hlboko v lese" a zapoja sa do kampane, ktorá je celá postavená na zlých prvotných informáciách.
Klamstvo ako pracovná metóda
Ale pre médiá to dobre znie, keď zacitujem z videa iniciatívy „My sme les", ktoré je mimochodom na vysokej profesionálnej úrovni: „Od roku 1990 narástol objem ťažby na Slovensku o 75%." Ďalšia veta vo videu je: „Satelitné snímky ukazujú, že len v Národnom parku Nízke Tatry zmizlo viac ako 70km2 vzácnych lesov." Áno, informácie, pokiaľ sa podajú bez vysvetlenia, naozaj môžu pôsobiť hrozne. Preto som v otvorenom liste ozrejmoval súvislosti, na akých podkladoch sa informácie vytvorili, čo je na nich pravda, čo je klamstvo, čo polopravda. Pomohol som si citátmi ochranárov v médiách, ktoré sami o sebe odporujú tomu, čo protagonisti kampane deklarujú. Poskytol som množstvo overených informácií, obrázkov a máp, ktoré poukazujú na zlú situáciu v lesoch v národných parkoch, kde sa bezmyšlienkovite presadzuje bezzásahový režim ochrany prírody.
Aké funkcie dokáže plniť suchý les a aké zelený?
Vo videu iniciatívy „My sme les" vystupuje rada slovenských „celebrít" a emotívnym spôsobom oslovujú ľudí, ktoré však neviem kedy boli naposledy „hlboko v lese": Peter Šarkan Novák: Sme súčasťou prírody a nemôžeme žiť bez nej...Slávka Halčáková: ...ani my, ani naše deti...Samuel Smetana: ...nemôžme žiť bez dobrej pôdy, vody...Eva Sakalová: ...vzduchu a priaznivej klímy.
Tak sa pýtam, čo z toho poskytuje les, ktorý je výsledkom bezzásahovej ochrany prírody? Je tam dobrá pôda, voda, vzduch, klíma? No pre odpoveď by bolo potrebné zodvihnúť zadok a pohnúť sa z Bratislavy napríklad priamo do Javorovej doliny v Belianskych Tatrách. Lesníci vás tam radi povodia a porozprávajú vám veci v súvislostiach. Aká je vodohospodárska schopnosť suchého lesa? Oproti zelenému zdravému lesu minimálna. Preto určite k tomu, aby sme mali zdravú vodu, potrebujeme zdravé zelené lesy, ktoré na svojom povrchu vodu zachytia, ktoré ju cestou transpirácie postupne uvoľňujú, ktoré rastom koreňov vytvárajú v pôde prostredie na akumuláciu pôdy a jej postupné uvoľňovanie z pôdy. Aký vplyv na vzduch má suchý les. Ani ho neobohatí o kyslík z fotosyntézy, ani nevypúšťa do vzduchu fytoncídy (pre dýchacie ústrojenstvo priaznivé prchavé látky hlavne z ihličnatých stromov), nezachytí prach na povrchu asimilačných orgánov, ani ho neochladí v tieni, ani ho nezvlhčí. Takže aký zdravý vzduch v suchých lesoch? Zas všetky spomenuté aspekty dokáže len a len zdravý zelený les. Aký vplyv má suchý les na klímu? Dokáže suchý les ochladiť vzduch v masách, že môžeme hovoriť o klíme, dokáže ho zvlhčiť, dokáže zmierniť výsušné vetry? To všetko má vplyv na klímu, ale dokáže to len zdravý zelený les.
Les, ktorý vypestovali lesníci je dnes hodný ochrany – robia to teda lesníci naozaj zle?
Iniciatíva zhrnula svoje požiadavky do desiatich bodov a jeden z nich je: pre zabezpečenie ochrany prírodného dedičstva je nevyhnutné ponechať najmenej päť percent z rozlohy Slovenska bez zásahov človeka. 5% bezzásahového územia z rozlohy Slovenska je takmer všetko na lesnej pôde. Takže ak má Slovensko rozlohu 49 036 km², pripadalo by na bezzásohové územie 2 451,8 km2, čo je 245 180 ha krajiny. Ak by to bolo prevažne len lesné územie (zrejme obrábané polia, lúky a zastavané územia by do toho nepatrili), činilo by to 12,2% výmery lesov (2 014 731 ha v roku 2015). Ak by sa aj niečo ubralo na iné biotopy (mokrade, slaniská, stepné spoločenstvá mimo lesnej pôdy a podobne), ale prirodzených lesov na Slovensku je len 1,3 %. Určite je potrebné najprv zadefinovať prirodzený svet, lokalizovať ho v teréne, zistiť jeho výmeru a až potom stanoviť, koľko percent výmery Slovenska je hodné bezzásahovej ochrany. A prestali by aj spory o to, čo, kde, ako a kedy v lesoch robiť, čo kde, ako a kedy chrániť podľa projektov zachovania priaznivého stavu biotopu a čo, kde, ako a kedy nechať na bezzásahovosť. Tak sa znovu pýtam: ktoré chránené územia idem zrušiť, keď prísne chránených má byť cca 12% lesov, ale dnes je v rôznom stupni ochrany až 59,2 %? Lebo dnes je polemika hlavne o ťažbe dreva síce v hospodárskych lesoch, v treťom stupni ochrany, ale v národných parkoch. Alebo také chránené krajinné oblasti či ochranné pásma národných parkov si nezaslúžia ochranu, keď to majú v názve?
Po nás (lesníkoch) potopa? Určite nie!
V liste poukazujem aj na príklady z minulosti, kedy lesníkom nebolo bránené v spracovaní kalamity a dnes tam rastie les, ktorý plní všetky funkcie. Ale viac priamo v otvorenom liste, kde sú obrázky, mapky, reakcie na zverejnené klamstvá.
Celé znění autorova otevřeného dopisu "A BOLO BY HÁDAM POVEDAŤ AJ DOSŤ !" naleznete zde.
Autor: Ing. Igor Viszlai
Predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica